Aký bol rok 2018?

3. januára 2019

Vstávame dosť neskoro na to, že zvyčajne už o 6-7 hodine ráno klipkám očami a neviem znovu zaspať. Je 9 hodín!? Pritúlim sa k Petimu a ešte pár minút len tak ležíme. Posledný deň v roku 2018. Ty brďo..znie to už otrepane, ale ten čas ide neskutočne rýchlo. Na dnes nemáme žiadne plány len obed u mojej sestry a potom uvidíme čo deň prinesie. Naraňajkovali sme sa, trochu sme poupratovali a aspoň na chvíľu sme si pustili telku pokým neodídeme na obed. Ja som si vzala k sebe plno časopisov, nožnice, lepidlo a diár na nový rok. Tak ako zvyčajne si robím takú menšiu “nástenku snov“ a potom deň sumarizujem a rozmýšľam čo sa splnilo, čo sa udialo..Tento rok bol rokom zmien a to fakt veľkých zmien..

Začiatok roka sme začali s našimi kamarátmi u nás doma. Bol to prvý Silvester v domčeku, do ktorého sme sa v auguste presťahovali a skvele sme si ho užili. Počas Januára sme s mamkou zavítali do Bratislavy kvôli svadobnej výstave. Tam som bola ako nevesta, ale zároveň som bola súčasťou stánku Svadobných jedinečností, kde som trošku pomáhala mojej kamoške, s ktorou sme sa spojili a na jej blog som písala články o prípravách z mojej svadby. Som rada, že aj vďaka blogu jej aj môjho som spoznala šikovnú a užasnú kočku. Svadobnú výstavu som si neskutočne užila a celkovo aj čas strávený s mojím bratom, ktorý tam býva. V Januári som s mojim Petim bola aj v Banskej Bystrici vo Floating tanku. Dostali sme to ako vianočný darček. Dôležitou udalosťou počas Januára bolo výber našich obrúčok jeej.
Február bol v práci rušný. Veľa sme cestovali na služobné cesty a ja som spoznávala nových ľudí, jazyk, snažila som sa inšpirovať v rámci marketingu, vypočula som si veľa názorov a pozerala som sa na veci aj z iného uhľa pohľadu. Pamätám si aj, že tam kde sme boli ubytovaní, konkrétne v mojej izbe bola neskutočná zima a ja som sa v noci doslova triasla. Dôvod bol ten, že som nemala zapnutý radiátor čo ma fakt nenapadlo, že ešte aj na to musím myslieť pri ubytovaní. Teraz sa nad tým pousmejem, ale odniesla som si odtiaľ poriadnu nádchu. Jedlo však bolo dokonalé a tešila som sa, že som tam bola s ľuďmi “z mojej bandy“ ktorých mám rada.
Marec bol opäť pracovný. Potrebovala som pevné nervy na to, aby som zvládla moju prvú výstavu nábytku, ktorú som riešila s mojimi kolegami. Aj napriek tým stresom to hodnotím s odstupom času ako dobrá skúsenosť do života. Čo ťa nezabije, to ťa posilní haha. Pre Petiho sme vyberali svadobný oblek a ja som si lámala hlavu nad našimi oznámeniami, pretože budúce nevesty zapamätajte si – čím viac inšpirácie tým ťažšie rozhodovanie.

Mesiac Apríl je mesiacom osláv, pretože vtedy oslavuje narodky môj ocino, brat, Peti a môj synovec. Zároveň sme s Petim po dlhom hľadaní našli naše spoločné autíčko. Vtedy ešte Peti cestoval za prácou do Šale a potrebovali sme druhé auto. Ešte sme ani len netušili, že sa o mesiac všetko zmení. V domčeku sme sa pustili do maľovania farebných stien a do jedálne nám prišla moja vysnívaná lavica, ktorú keď som poskladala som ani neverila, že fakt ju máme. Po takej som vždy túžila. Presne nám tam zapadla.
Naše výročie, ochutnávka vín a konečne poriadne teplo. Máj bol krásny. Riešila som výzdobu na svadbu, hľadala inšpirácie a dolaďovala som s Petim naše svadobné oznámenie. Na čo som bola najviac hrdá bol môj prvý domáci jahodový džem a konečne po dlhom hľadaní som si kúpila oblúk na ruže, pretože som sa pustila do vysádzania kvetov. Petiho prevelili zo Šale do bližšieho mesta a tak konečne som ho mala častejšie doma.
Každým mesiacom sme boli bližšie k našej svadbe a s tým bolo spojené čoraz viac povinností. Bola som na poslednej skúške šiat kedy mi pani upravovala dĺžku šiat a dala som si šiť môj dlhý závoj, ktorý som mala na obrade. Do záhrady sme si s Petim kúpili hojdačku a s ňou sa začali naše večerné posedenia v záhrade. Naša záhrada nám pomaličky začala rásť, z ktorej som mala neskutočnú radosť. Popri plánovaní svadby som veľa hľadala inšpirácie na zariaďovanie domčeka a s tým bolo spojené samozrejme navštívenie Ikei kde sme pozerali postele a kúpili sme nábytok do našej verandy. Stres v práci a "všelijaká" strava sa podpísala na tom, že som ostala týždeň PN.


Počas Júla sme trávili veľa času vonku, zároveň som zažila moju prvú a môžem povedať aj najhoršiu celozávodnú dovolenku kedy som mala viac firemný telefón na uchu ako vypnutý, vypočula si nadávky od zákazníkov, popri tom všetkom si Peti staval vonku záhradný domček a prerábali sme verandu. Tá “dovolenka“ ma utvrdila v tom, že si budem hľadať novú prácu a síce som nevedela ako a kde, ale vedela som, že tam už neostanem. Oslávila som moje narodky a predposledný júlový týždeň som sa dozvedela, že som úspešne zvládla pohovor a vzali ma do novej práce. Neskutočne som sa potešila avšak zároveň som celú noc v nedeľu nespala, pretože som nevedela ako to vezmú v robote, že odchádzam. Posledný júlový týždeň sme zároveň začali rozdávať naše svadobné oznámenia a vtedy som si konečne uvedomila, že sa mi nesníva a ja sa budem o pár dní vydávať.
..a prichádza môj najobľúbenejší mesiac v tomto roku. August. Kedy sa to všetko zmenilo tým správnym smerom. Od prvého augusta som začala v novej práci. Vtedy som mala ešte veľké oči a bola som plná odhodlania, že to zvládnem ľavou-zadnou. Neverila som, že som fakt zmenila prácu a konečne som pocítila psychickú pohodu a to, že mám pevnú zem pod nohami. Moja rozlúčka so slobodou bola dokonalá. Lepšiu som si ani nemohla priať. Strávila som ju s mojimi naj ľuďmi, ktorých ešte raz neskutočne ďakujem za tento deň. Peti trávil svoju rozlúčku v BA a posledný týždeň pred svadbou ani neviem ako rýchlo zbehol. Bola som prvý x u nechtárky, po svadobné šaty, s Petim po obrúčky a po večeroch sme vyrábali a tvorili posledné detaily na svadbu. 18.8.2018 bola naša svadba. VYDALA SOM SA jeej. 

September sa ešte niesol so spomienkami na svadbu, spomínali sme. V robote sa mi začal frmol, pretože začal sa nový školský rok a ja som po mesiaci v novej práci okúsila akú som si vybrala ťažkú prácu. Doma som zavárala a robila lečo z našich domácich paradajok. Dokončovali sme zariaďovanie našej verandy a do obývačky sme si kúpili novú gaučovku. Našla som si novú záľubu a to konkrétne zbieranie kameňov. Trochu som do toho namotala aj Petiho, ktorý pri prvej kúpe mi ťukal na čelo čo ma to zase chytilo haha. S blogom som mala pauzu a v Septembri som rozmýšľala čo ďalej, čo zmeniť, hľadala som sa v upravovaní fotiek a čítala články o instagrame a marketingu.



Počas októbra som začala intenzívnejšie chodiť na školenia, začala som sa vzdelávať a snažila sa pochopiť a učiť sa, pretože mi to vôbec nešlo. Peti si splnil svoj sen a kúpil si veterána. Neskutočne som sa tešila keď som videla jeho radosť. Boli sme po dlhej dobe na výlete v Banskej Bystrici a v Banskej Štiavnici. V Bystrici sme si zaspomínali na námestí pri fontáne kde ma Peti požiadal o roku teraz už ako manželia. V tento mesiac sme sa pustili do upratovania záhrady a zbúrali sme starú volieru.
Posledné mesiace v roku sa točili najmä okolo mojej práce, ale našťastie mám pri sebe skvelého manžela, ktorý ma “na prevetranie“ začiatkom Novembra vzal na výlet do Bojníc. Boli sme na vyhliadkovej veži Čajka a bolo tam perfektne. Na odreagovanie som našla motiváciu a povzbudenia nie len v podpore môjho Petiho, ale aj v knihách, ktoré som začala čítať. Veľkým krokom najmä v rámci blogu bolo to, že som predala môjho parťáka –zrkadlovku. Dlho som nad tým uvažovala a nakoniec som sa rozhodla. Viem, že je v dobrých rukách a to som rada. Kúpila som si nového parťáka a konečne pri fotení nefrfle ani Peti a ani ja keď sa fotím sama.
A je tu posledný mesiac v roku – December. Po pracovnej stránke bol pre mňa asi najťažším mesiacom čo sa tiahne aj v novom roku, ale na zážitky patril medzi tie naj. S Petim sme boli na výlete vo Viedni, kde sme už dlhooo plánovali ísť. Snežilo aj keď na Vianoce to nevydržalo. Učila som sa fotiť bez toho, aby som stále volala Petiho na fotku a celkom sa mi darilo. Spolu s Petim sme si vychutnali prvé Vianoce ako manželia najskôr u mojich a potom u Petiho rodičov. 


...po tom ako som dokončila nástenku mi volá sestra. Čaká nás o 12tej..Sme u sestry a vychutnávame si obed..sme tu všetci, rozprávame sa a užívame si chvíle spolu. Je 5 hodín a my s Petim začíname variť našu kapustnicu. Teo nám pri tom asistuje, pretože vonku búchajú petardy a je z toho pekne nervózny. Po dome začína rozvoniavať kapustnica a Teo medzi tým zmenil pozíciu a leží pod stolom v jedálni. Je už trochu pokojnejší. Kapustnica sa nám podarila a ja víťazoslávne počúvam samú chválu. 
Sme v meste na námestí s kamošmi. Námestie sa plní, sem tam poriadne buchne nejaká petarda, Peti drží šampanské a netrpezlivo čakáme kedy to vypukne. Šťastný nový rok! Šampanské, pusa a parádny ohňostroj.

Ďakujem ti rok 2018 za všetko! 


Zverejnenie komentára

Ďakujem Vám za komentár :)

© Accessories for beauty. Design by FCD.