ZUZI A PETI SA VZALI / PRVÝ TANEC

26. decembra 2018

Nič sme si nenacvičovali. Len sa nechávam viesť Petim. Nechceli sme nič strojené, aby to bolo také ako to budeme v tú danú chvíľu cítiť. Tancujeme na pesničku Sám sebou – V šťastí aj nešťastí a tá presne vystihuje naše city a náš vzťah až po tento deň kedy sa to všetko len začína. Počas plánovania svadby sme mali vybraté ešte 3 pesničky, ale nakoniec som nechala rozhodnúť Petiho a vybral samozrejme tú naj. Snažím sa nevšímať si okolie, pretože na ten stred pozornosti nie som zvyknutá a priznám sa, že pod tou veľkou sukňou sa mi trochu klepú kolená..ale užívam si to. Najmä tie pocity, ktoré sa už nezopakujú. Posledný refrén a už búchajú “konfety“ – biele malé srdiečka. Ubehlo to, ako všetko počas toho dňa, veľmi rýchlo. Tanec s rodičmi je len začiatok skvelej zábavy, ktorá sa niesla celým večerom.

Poviem Vám, že sa mi snívali všelijaké sny..o tom, že neprišla hudba, o tom, že ľudia vôbec netancovali...ale presne sa sny otočili a vypálilo to všetko skvele. Vidieť rodinu, kamarátov, ich úsmev a to ako sa zabávali bol asi ten naj darček aký sme dostali počas tohto dňa.

..a po skvelej zábave sme prešli do druhej polky nášho dňa.

Vianočné trhy vo Viedni

22. decembra 2018

Prehadzujem sa už asi dobrú hodinu. Sú tri hodiny v noci a ja som od druhej hore. Tie myšlienky v mojej hlave sa nedajú zastaviť. Peti je vedľa mňa v siedmom nebi a ja mu niekedy jeho tvrdý spánok závidím. Tento mesiac som sa ešte poriadne nevyspala, pretože mám toho v práci veľa a klasika stresujem, aby som to všetko zvládla a mala všetko v poriadku. Našťastie už mám dovolenku /aspoň na chvíľu/ a ešte pár hodín a ideme do Viedne. Zaspala som..

Budím Petiho. Síce sme mali nastavený budík na 6,00hod., ale Peti ho vypol a spal ďalej. Ja som ho samozrejme nepočula. Je 8,15hod. Nevadí. Tak pôjdeme neskôr. Nechce sa nám vstávať a preto máme ráno pomalé. Konečne sa prinútim vyliezť z postele a postavím vodu na čaj. Umyjem sa, pozdravím psíka Tea a púšťam sa do chystania raňajok. Peti za tú chvíľu nakŕmil náš zverinec a prezerá cestu do Viedne. Najmä parkovanie, pretože toho sa obávame najviac.

Cesta ide v poriadku a bez komplikácii. S Petim sa rozprávame, taká naša klasika. Prichádzame do Viedni a zrazu sa premávka zhustila, autá kľučkujú a mne nie je už veľmi do smiechu. Našťastie sme rýchlo našli parkovisko neďaleko vianočných trhov pri radnici. Trhy sú plné, ale tešíme sa, že sme tu. Prechádzame sa, obzeráme stánky najmä tie s jedlom lebo sme hladní. Nakoniec vyhrali zapekané bagetky, ktoré sme zjedli trochu ďalej od toho hluku a “tlačenky“. Po chvíľke sme dostali chuť na niečo sladké. Kúpili sme si mix ovocia a s tým sme sa vybrali do malého parku pri trhoch. Tam boli kolotoče. Taký ten parádny veľký kolotoč z filmov, na ktorom som sa vždy chcela odviesť. Peti nám kúpil dva lístky a s takým úsmevom /ako vidíte na prvej fotke/ som si to s Petim uživala. Ten kolotoč bol pecka nápad /ďakujem Peti/.

Po vyše troch hodinách pomaličky kráčame samozrejme aj s malou magnetkou ako suvenírom k autu. Viedeň bola plná a s Petim sme už poslednú hodinu pekne vymrzli. Tie uličky sú však čarovné a atmosféra vo Viedni je perfektná.

Cesta je katastrofálna. Asi už dobrú druhú hodinu ideme v kolóne aut, ktoré kľučkujú a mne opäť zviera žalúdok. Volá mi sestra, že či žijeme.  ?? Vo Viedni sa totižto presne ako sme už sedeli v aute strieľalo. A to pár metrov od tých trhoch kde sme boli my. Človek si až v takýchto chvíľach uvedomuje aký je fakt život “krehký“. Stačí jeden moment a zmení sa všetko. Napriek tomu sme si Viedeň s Petim užívali naplno a o to to bolo krajšie, že prvýkrát ako manželia.

Už ste zažili atmosféru vianočnej Viedne?

Čo bude ďalej? Blog x Youtube

18. decembra 2018

Zobúdzame sa do zasneženého rána. Presne toto som potrebovala, aby som sa konečne naladila na prichádzajúce sviatky. Peti je chorý a tak naše plány /ísť na vianočné trhy do Viedni/ padli. Máme klasický víkend teda nie celkom, pretože Peti je zababušený pod perinou s horúčkou a ja som poupratovala, uvarila obed a pustila práčku. S našim psom sme sa vonku bláznili. Snažila som sa postaviť snehuliaka /video ste mohli vidieť v instastories/, ale Teo mi ho stále kazil tak som to vzdala.

Peti spí a ja si v jedálni sadám za počítač. Premýšľam. Nad prácou a nad blogom. Počas decembra som sa rozhodla, že každý druhý deň budem pridávať príspevok, aby som konečne nakopla blog. Spisujem si články, plánujem,naberám inšpirácie. Zamyslela som sa nad tým či ešte pre aspoň pár ľudí z mojich sledovateľov je blog zaujímavý. Či predsa len tie videá nie sú zaujímavejšie ako čítať niekedy litánie, ktoré možno čitateľ aj tak nedočíta dokonca. Prišla aj myšlienka na to, že síce čítanosť blogu aj počet sledovateľov na instagrame trochu narástli tak či ten blog má zmysel. A viete na čo som prišla? Síce je pravda, že by ma neskutočne potešilo keby sa blog pohol tým správnym smerom a tak by sa mi splnil sen, ale robím to pre radosť, hobby, ako odreagovanie od práce, baví ma fotiť a čo je najdôležitejšie, že blog je mojou súčasťou a momentálne si bez neho seba samu neviem predstaviť.

Budem rada ak mi dáte vedieť ako to vidíte vy. Či tie blogy vás stále bavia alebo dávate skôr prednosť videám..?

Vianočná nálada / Balenie darčekov

16. decembra 2018

Dnešná nedeľa bola pohodová. Vonku sneh, vianočné koledy, dolaďovala som ešte vianočnú výzdobu (aj keď ešte nie je hotová) a balila som pár darčekov pre rodinu. Už máte darčeky nakúpené? Mne ich ešte pár chýba, ale to ešte tento týždeň dobehnem. Nie som ten typ, ktorý by sa stresoval kvôli sviatkom, darčekom a už vôbec nie ten typ, ktorý by sa tlačil v obchodných centrách a bral prvú vec len aby niečo mal. U nás je to tak, že rodičom kupujeme väčšinou s mojimi súrodencami spolu. Tento rok však si už naši darček kúpili a tak budúci týždeň plánujem mamine a ocinovi niečo vybrať. Už to mám našťastie premyslené. Sestre sa mi kupuje najľahšie a zase bratovi najťažšie haha. S Petim sme si už darčeky dali, ale predsa len mám pre neho malé prekvapenie. ALE čo ma najviac baví ohľadom darčekov je ich balenie. Tento rok som sa rozhodla, že nebudem kupovať farebné papiere, ale nájdem nejaké jednoduché, aby som ich potom mohla dozdobiť..aby to bolo také moje. Ako ste si mohli všimnúť mám rada prírodné materiály a jednoduchosť. Bolo by možno jednoduchšie dať darčeky do tašky, ale baví ma pozorovať to prekvapenie u ľudí, ktorí si rozbaľujú svoj darček. Pritom hádajú čo to asi môže byť a nakoniec samotné otvorenie. Nehovorím, že som v balení talent, ale snaha sa cení.

Darčeky dávam do krabice nech sú v akejkoľvek veľkosti. Ľahšie sa balia a krajšie vyzerajú. Počas roka si ich odkladám a ak nemám ozdobné krabice vždy ich nájdem v Tedi. Rôzne tvary a veľkosti. Tak čo ste aj vy takýto pedant na balenie darčekov alebo som v tom sama?

Zuzi a Peti sa vzali / A už sme svoji!

14. decembra 2018

Upravujem sa. Cez okno mojej detskej izby nazerám von. Hostia pomaličky prichádzajú a usádzajú sa. Opäť mám v bruchu chvenie. Už to začína. Otvoria sa dvere a v nich je moja dlhoročná kamarátka Moni. Má slzy v očiach a ja tiež. Akoby mi jej objatím povedala, že to zvládnem a všetko dopadne skvele. Odchádza, utriem si slzy. Peti je už tu. Začala hrať východniarska kapela a ja mám zimomriavky. Božinku! Zaklopú a vchádzajú dnu. Počujem môjho ocina, maminu, Petiho a nášho staršieho družbu. Kapela je tu tiež. Ešte sa pozriem do zrkadla a Kubo (starší družba) otvára dvere detskej izby a odobierka sa začína...

..bolo to dojemné. To “lúčenie“ s rodičmi, naši hostia..všetko. Dúfam, že pochopíte, že viac fotiek z odobierky ani z kostola sem dávať nebudem. Je to predsa aj trocha to naše čo si chceme uchovať len my a moja rodina.

Peti mi pomáha do auta. Bola to Petiho voľba mať na svadbe veterána a vyplatilo sa. Ešte pár pesničiek od našej kapely a ideme smer kostol. V aute samozrejme srandujeme, náš zástup hostí v autách trúbi a my si to užívame.

Pevne chytím ocina za ruku. Sestra s mojím synovcom mi držia závoj. Je to tu. Kráčam k Petimu a nohy sa mi chvejú. Tak toto je to nad čím som pár nocí pred našou svadbou uvažovala. Ako sa žena cíti keď vchádza uličkou k svojmu budúcemu manželovi, ktorého si berie navždy. A je to fakt neopísateľné.

Zuzi, príjmi tento prsteň ako znak mojej lásky a vernosti....Peti, príjmi tento prsteň ako znak mojej lásky a vernosti...Prvá novomanželská pusa a už je to za nami. A už sme svoji!  "Zuzka tu sa podpíšte už novým priezviskom"..Peti sleduje môj podpis a zase srandičky či som si to aj nacvičovala haha. Peti ma chytá za ruku a  už vychádzame z kostola. Samozrejme pozerám na rodinu. Úsmev a tie emócie. Fakt som ich cítila. Sú naozaj skutočné. Popravde, ten obrad neskutočne rýchlo ubehol a po všetkých gratuláciách odchádzame na našom aute do hotela kde máme vešele.

Pílime drevo, rozbíja sa tanier. Tie pohľady našej rodiny a úsmev na perách je /bude to znieť ako klišé, ale tak sme to cítili/ ako balzam na dušu. Sú tu s nami. Aj naši kamaráti. Radosť..

Peti ma berie na ruky. Smejeme sa a samozrejme pokým ma nepoloží na zem rozpráva mi srandičky. Mne v hlave beží len myšlienka, aby ma udržal, pretože tie šaty majú tiež svoju váhu haha.


Po modlitbe a prípitku môjho uja sa púšťame do jedla. Poviem Vám, že som vôbec neriešila to či som hladná. Veď som od rána poriadne ani nejedla. Naše maminy nám dajú ešte podbradníky a kŕmime sa. Je to smiešne haha. Peti je taký hladný, že ho kŕmim viac ja ako on mňa haha...Dojedli sme a dávame pokyn našej hudbe. Peti prichádza ku mne s ružou. Zoberiem si ju, dám mu pusu, položím ju na stôl a začína sa náš prvý tanec.. 
© Accessories for beauty. Design by FCD.