Zuzi a Peti sa vzdali / A už sme svoji!

14. decembra 2018

Upravujem sa. Cez okno mojej detskej izby nazerám von. Hostia pomaličky prichádzajú a usádzajú sa. Opäť mám v bruchu chvenie. Už to začína. Otvoria sa dvere a v nich je moja dlhoročná kamarátka Moni. Má slzy v očiach a ja tiež. Akoby mi jej objatím povedala, že to zvládnem a všetko dopadne skvele. Odchádza, utriem si slzy. Peti je už tu. Začala hrať východniarska kapela a ja mám zimomriavky. Božinku! Zaklopú a vchádzajú dnu. Počujem môjho ocina, maminu, Petiho a nášho staršieho družbu. Kapela je tu tiež. Ešte sa pozriem do zrkadla a Kubo (starší družba) otvára dvere detskej izby a odobierka sa začína...

..bolo to dojemné. To “lúčenie“ s rodičmi, naši hostia..všetko. Dúfam, že pochopíte, že viac fotiek z odobierky ani z kostola sem dávať nebudem. Je to predsa aj trocha to naše čo si chceme uchovať len my a moja rodina.

Peti mi pomáha do auta. Bola to Petiho voľba mať na svadbe veterána a vyplatilo sa. Ešte pár pesničiek od našej kapely a ideme smer kostol. V aute samozrejme srandujeme, náš zástup hostí v autách trúbi a my si to užívame.

Pevne chytím ocina za ruku. Sestra s mojím synovcom mi držia závoj. Je to tu. Kráčam k Petimu a nohy sa mi chvejú. Tak toto je to nad čím som pár nocí pred našou svadbou uvažovala. Ako sa žena cíti keď vchádza uličkou k svojmu budúcemu manželovi, ktorého si berie navždy. A je to fakt neopísateľné.

Zuzi, príjmi tento prsteň ako znak mojej lásky a vernosti....Peti, príjmi tento prsteň ako znak mojej lásky a vernosti...Prvá novomanželská pusa a už je to za nami. A už sme svoji!  "Zuzka tu sa podpíšte už novým priezviskom"..Peti sleduje môj podpis a zase srandičky či som si to aj nacvičovala haha. Peti ma chytá za ruku a  už vychádzame z kostola. Samozrejme pozerám na rodinu. Úsmev a tie emócie. Fakt som ich cítila. Sú naozaj skutočné. Popravde, ten obrad neskutočne rýchlo ubehol a po všetkých gratuláciách odchádzame na našom aute do hotela kde máme vešele.

Pílime drevo, rozbíja sa tanier. Tie pohľady našej rodiny a úsmev na perách je /bude to znieť ako klišé, ale tak sme to cítili/ ako balzam na dušu. Sú tu s nami. Aj naši kamaráti. Radosť..

Peti ma berie na ruky. Smejeme sa a samozrejme pokým ma nepoloží na zem rozpráva mi srandičky. Mne v hlave beží len myšlienka, aby ma udržal, pretože tie šaty majú tiež svoju váhu haha.


Po modlitbe a prípitku môjho uja sa púšťame do jedla. Poviem Vám, že som vôbec neriešila to či som hladná. Veď som od rána poriadne ani nejedla. Naše maminy nám dajú ešte podbradníky a kŕmime sa. Je to smiešne haha. Peti je taký hladný, že ho kŕmim viac ja ako on mňa haha...Dojedli sme a dávame pokyn našej hudbe. Peti prichádza ku mne s ružou. Zoberiem si ju, dám mu pusu, položím ju na stôl a začína sa náš prvý tanec.. 

Vysnívaná kuchyňa

12. decembra 2018




Keď sme sa sem presťahovali bola som rada ako to tu vyzeralo. Myslím tým, že to tu nebolo ako po bombe a dalo sa tu žiť aj napriek tomu, že to chcelo zmeny. Kuchyňu aj kúpeľňu máme stále v pôvodnom stave. Kuchyňa nie je zlá, ale má už čo to za sebou. Podlaha je všelijaká a skrinky na linke sú obúchané. S Petim však musíme vydržať a uvidíme ako bude budúci rok, pretože túto zimu zatiaľ len plánujeme čo by sme chceli zmeniť. Ale viete ako..práce sa nebojím skôr to, že všetko veľa stojí.

Kuchyňu by som chcela ladiť tak ako ostatný nábytok do prírodného, vintage a provensálskeho štýlu. Jedáleň už ako tak máme hotovú podľa našich predstáv tú vám určite tiež niekedy ukážem tak ako som vám ukázala prerábku našej verandy. Dizajn kuchyne necháva Peti na mňa, pretože najviac času tam trávim ja. Spolu skôr riešime cenu. Vždy som chcela takú kuchyňu kde bude drez pod oknom, na okne bylinky /bylinky sa snažím tam mať už teraz aj keď to budem musieť domyslieť, pretože niečo sa im tam nepáči/..Už teraz máme v kuchyni barový pult, ale chceme aby bol širší a zároveň k nemu pripojiť z druhej strany skrinky. Nad pultom si predstavujem nejaký “držiak“ na poháre alebo držiak na naberačky atď. Tak som to videla v Ikei a vyzeralo to skvelo. Kuchyňu s jedálňou máme dosť priestrannú na vymýšľanie, preto som zvedavá čo vymyslíme, ale už teraz sa na tú zmenu neskutočne teším.

Fotenie / čo používam a ako upravujem fotky

10. decembra 2018

Fotenie zbožňujem a o to viac keď mám nový foťák. V tomto článku som Vám písala že som vymenila moju srdcovku zrkadlovku za Olympus. Nehovorím, že moje fotky sú dokonalé, ale snažím sa stále zlepšovať. Momentálne bojujem so svetelnými podmienkami, pretože domov chodievam po 15,00 a vtedy už pomaličky začína byť tma. Zároveň sa stále hľadám a mením upravovanie mojich fotiek no napriek tomu som už dostala pár správ na instagrame o tom aký foťák, aplikácie a aké objektívy používam. Pred tým som používala zrkadlovku Nikon d3300 a fotila som len na objektív 50mm 1,8. Portrétové objektívy sú pre mňa na fotenie zatiaľ najlepšie aj keď sa netajím tým, že keď si našetrím tak by som chcela 12mm alebo 24mm objetív. Uvidíme, pretože objektívy a najmä pre Olympus nie sú zrovna tie najlacnejšie.


..tak ak ste zvedaví akú techniku na fotenie používam tu je..
Momentálne mojim naj parťákom je predčasný vianočný darček, ktorý som dostala od môjho manžela a z časti aj za to, že som predala moju zrkadlovku. Najskôr som prečítala xy recenzií a rozhodovala som sa medzi Canon-om a Olympus-om. Výmena objektívov ma zaujala napriek tomu, že Olympus sa radí medzi bezzrkadlovky. A tak aby som to dlho nenaťahovala vyhral a fotím na Olympus e-m10 mark III. Prvú premiéru mal na výlete v Bojniciach, o ktorom som Vám písala tu. Ešte stále sa na ňom učím, ale pochvaľuje si ho aj Peti za čo som neskutočne rada, pretože pri fotení už nefrfle ako keď som mala zrkadlovku.
Pri fotení je pre mňa najdôležitejšie svetlo, clona a iso. Tie sú jediné, s ktorými viem pracovať, ale stále na tej rovine, že nie som profesionálny fotograf. Pri fotení robím možno 2-3 fotky len tak, aby som videla ako ukáže fotka, či je dobré svetlo a pri tom nastavujem “parametre“. Potom idem naostro. Aj u mňa platí, že z 1000 fotiek vyberiem možno 5, ktoré pridám na blog alebo instagram /haha/.
Tak ako pri zrkadlovke aj teraz používam najmä portrétový objektív 45mm 1,8. Ten je dokonalý. Ostrosť, svetlo, rozmazané pozadie a dobre sa s ním fotí aj pri nie najlepších svetelných podmienkach. Ku foťáku som mala v balení objektív 12-50mm, ktorý nie je s pevným ohniskom ako 45mm. Avšak tu pri fotkách je vidno veľký rozdiel. Pekne fotí len vonku. Vo vnútri s ním bojujem, pretože keď je len trošku šero tak fotí rozmazane. 
Pred rokom som upravovala fotky v Adobe Photoshop, teraz upravujem fotky len v telefóne a používam tieto aplikácie:
VSCO – stará známa klasika. V tejto aplikácii upravujem contrast, tone, white balance a používam filtre buď z A-čka alebo z C-čky. Následne fotku uložím a fotku importujem do aplikácie
KUJI CAM – kde používam ďalší filter. Je ich tam omnoho viac na výber ako v aplikácii VSCO. S filtrami sa to snažím nepreháňať. Fotku nikdy neretušujem ani nepoužívam nič na úpravu postavy atď.. V rámci fotiek používam aj aplikáciu
HUJI – kde sa dajú vytvoriť perfektné retro fotky. Kuji cam je niečo podobné ako Huji len v tejto aplikácii sa myslím fotky upravovať nedajú.
SNAPSEED – používam niekedy na vybielenie miest na fotke ak fotkám chýba svetlo.
CANVA a UNFOLD – používam na úpravu instastories.
PIC COLLAGE – zase na vytváranie koláži z fotografii.
PLANOLY – používam na plánovanie fotiek pre instagram aj keď priznám sa, že väčšinou to nechávam na náhodu, aby to bolo prirodzené a všetko zas nebolo tip top zladené.

Dúfam, že Vám článok trochu pomôže aspoň pri úprave fotiek. Ak máte nejaký tip na dobrú aplikáciu na úpravu fotiek sem s ním. Budem rada.

Zuzi a Peti sa vzali / Prvé stretnutie

8. decembra 2018

Do auta mi pomáha nasadať brat. Nemyslela som si, že so šatami to bude až také ťažké ako mi to vraveli v salóne. Štartujeme. Srdce mi bije neskutočne rýchlo. Volám Petimu, že už sme vyrazili. Stále si to akosi neuvedomujem čo sa deje. Chytám do ruky malé zrkadielko a upravujem sa po slzách, ktoré som spustila pri čítaní sľubu. Je neskutočné teplo, ale ďakujem aj za to. Brat sa ma snaží trocha priviesť na iné myšlienky a tak púšťa hudbu hlasnejšie a ja sa snažím nestresovať a nemyslieť. Len si to užívam. Poslednýkrát. Už viac toto nezažijem. Nič z tohto dňa už nezažijem. Prichádzame na miesto. Ešte poslednýkrát sa pozriem do zrkadla a navoniam sa. Brat vychádza z auta. Kameraman na mňa kričí, aby som z auta ešte nevychádzala a tak čakám kým Peti príde až na mólo. Chytá ma znova nervozita, jemné chvenie a mám zimomriavky. ÁÁÁ Zuzi pokoj, budeš sa mu páčiť a všetko dopadne skvele.

No a je to tu. Vychádzam z auta. Mám balerínky, pretože v lodičkách by som to nedala. V ruke držím pre Petiho pierko a môj brat mi pomáha s vlečkou. Zbadala som Petiho ako stojí na móle s kyticou chrbtom ku mne. Božinku! Síce rybári obsadili to mólo kde sme sa chceli fotiť, ale nevadí. Neriešim to. Počúvam plán kameramana. Snažím sa uvoľniť a nahodiť úsmev.

Kráčam k Petimu. Srdce mi bije ako zvon a to doslova. Zastala som a opäť kráčam, aby video aj fotky boli v poriadku. Zastala som opäť, ale teraz už som za Petim. Robí si srandičky na odľahčenie, ale cítim z jeho hlasu, že aj on je nervózny. A ideme na to. Zhlboka sa nadýchnem a pomaličky prejdem rukou po Petiho pleci. Otáča sa a víta ma s úsmevom. Dáva mi veľkú pusu. Cítim jeho pohľad ako si ma premeriava.

Fotíme sa. Už tá nervozita opadla, pretože srandujeme, smejeme sa a už je to fakt o inom. Póza objatia. Privinul si ma pevne k sebe a povedal mi, že som krásna. V ten moment som to presne potrebovala počuť, aby ma upokojil, že je všetko v poriadku a dnešný deň si ideme užiť naplno.


Po dvoch hodinách fotenia odchádzame. Peti mi pomáha do auta a naspäť už idem s ním. Stále mi to nedochádza čo sa deje, ale už je všetko v poriadku. Uvoľnili sme sa a to sme presne potrebovali. Zastali sme pred domom mojich rodičov. Vystupujem, dávam pusu Petimu a o 14,00 hod. sa vidíme. Ešte im zamávam a prvé stretnutie je za nami.

Mikuláš

6. decembra 2018

Ako malá som si poctivo večer, deň pred Mikulášom čistila čižmy a zvyčajne som nachystala ocinovi, mamine a keď sestra s bratom boli na intráku prichystala som im papuče, aby na nich Mikuláš nezabudol. A v to mikulášske ráno som vstala samozrejme čo najskôr, aby som videla čo som dostala. Hneď som zapálila svetlo na chodbe, zo spálne vyšla mamina a tešila sa so mnou. Ocino ako vždy ráno čítal knihu a zo spálne mi kričal, že čo on dostal. Balíčky som doniesla k našim do postele a tam som ich s ocinom rozbaľovala. Ocino niekedy dostal varechu a potom potajme ju prehodil mamine do čižmy. Samozrejme, že v škole sme písali na tabuľu to známe, že na Mikuláša sa neučí ani sa neskúša..a snažila som sa, aby mi sladkosti v balíčku vydržali čo najdlhšie, ale väčšinou to tak nebolo /haha/.


Sú to už dva roky čo bývam s Petim a tak Mikuláš je iný. Síce to už tak neprežívam ako keď som bola malá, ale napriek tomu si to užívam – chystanie balíčkov a to samotné nadšenie keď Peti zbadá niečo v balíčku čo nečakal /haha/. Priznám sa, že ešte nie som naladená na atmosféru Vianoc, ale zajtra už možno budeme ozdobovať stromček tak uvidíme či ma to už konečne chytí. 

Decembrové ciele

4. decembra 2018

Prezliekam sa z pyžama a na nohy si dávam hrubé ponožky s mikulášmi. Veď je tu konečne prvý december. Zároveň je to deň, kedy máme s Petim malé výročie čo sme spolu. Od Petiho maminy sme dostali adventný kalendár s čokoládami a samozrejme (mohli ste to vidieť aj na mojom instagrame) Peti sa pustil do otvárania prvého políčka. V otváraní okienok sa Peti vyžíva /haha/. Už ako sa končil november som premýšľala nad končiacim sa rokom. December je mesiacom, kedy sumarizujem rok, čo sa udialo a tento rok bol fakt pestrý, ale o tom možno v inom článku. A preto decembrové ciele..ako si užiť posledný mesiac v roku a aké máme plány..
1. Pracovať na svojich snoch..,
2. Ísť na vianočné trhy do Bratislavy – v Bratislave už veľa rokov býva môj brat a stále počas školy som si vravela, že keď skončí obdobie skúšok, školy tak si s Petim užijeme poriadne vianočné trhy. Pôvodne sme mali v pláne Prahu, ale na tú si ešte budeme musieť počkať,
3. Mesiac oddychu – tým, že sme sa sťahovali, mali sme svadbu a neustále sme buď niečo prerábali, upratovali, dávali dokopy dvor sme si s Petim povedali, že tento mesiac bude viac o oddychu ako stále sa naháňať,
4. Vianočná výzdoba, vianočný stromček, darčeky,
5. Byť viacej pozitívna, veriť si, nestresovať sa a nebrať niektoré veci tak vážne akoby išlo o život,
6. Viac čítať,
7. Tráviť čas s rodinou,
8. Kúpiť si diár na nový rok – tento rok som používala na plánovanie Doller, ktorý mi vyhovuje asi najviac z tých diárov aké som už za tie roky vystriedala tak uvidím či mu ostanem verná aj tento rok,
9. Konečne vytriediť šatník, nabrať odvahu a zbaviť sa vecí, ktoré vôbec nenosím,
10. Vybrať fotky a konečne vytvoriť svadobný album, na ktorý nebol vôbec čas..
Hoci táto fotka nie je “dokonalá“ a vidíte ako skúšam wifi pri fotení na novom foťáku (mobil v ruke), ale musela som ju sem dať. Takto sa náš Teo ku mne prikradol a pritúlil pri fotení keď videl, že si ho nevšímam...

Dávate si mesačné ciele?..alebo to nechávate na daný mesiac čo prinesie?

ADVENT PODCAST

2. decembra 2018

Ako každé ráno zobúdzam sa na štekot Tea. Je nedeľa a Peti ešte spí. Snažím sa zaspať, ale nejde to. Vstávam, beriem si so sebou paplón a po špičkách potichu odchádzam zo spálne. V obývačke si ľahnem na gauč a zapínam mobil. Pozriem čo je nové na instagrame a púšťam si podcast od Terky. Je pravda, že za posledné mesiace som si kúpila veľa motivačných knižiek, ale keď som našla podcasty a pozorne som počúvala aj to čo nebolo počuť nakoplo ma to. Nechcem teraz tvrdiť, že som silná na všetky prekážky, zlé nálady a odrazu zmením svet, ale tie veci, ktoré sa v živote dejú nie sú bez príčiny. Všetko sa deje pre niečo. Dokonca aj dnes som mala dlhý rozhovor s mojou starou mamou. Rozprávali sme sa o ľuďoch, o povahách a o zmenách, ktoré je potrebné spraviť, aby bol človek šťastný aj s tým čo má napriek tomu, že je ctižiadostivý a chce stále viac...
Hlas Terky TerezainOslo je veľmi príjemný a rozpráva o svojom živote, o živote v Nórsku, ako sa tam ľudia správajú atď..Každý podcast má svoj príbeh a stále som nedočkavá kedy bude ďalší. Tieto podcasty počúvam na Spotify pri upratovaní, pri práci alebo len tak keď potrebujem vypnúť, zasmiať sa a zároveň nakopnúť. Baví ma to.

Samozrejme, že stále hľadám nové a nové podcasty a taktiež ma chytili aj audioknihy. Fakt prichádzam na to, že čím je človek starší tak tým viac sa mení, vníma veci inak a ja som našla to, čo mi tak dlho chýbalo. Motiváciu a kúsok zo seba samej.



Čo vy a podcasty?

Prajem Vám krásnu prvú adventnú nedeľu!

© Accessories for beauty. Design by FCD.